Júl 2023
Som v Tarife. Bola to dlhá jazda. Je koniec. Nechcel som aby to skončilo. Bolo to najdlhšie, čo som kedy išiel a predsa je koniec. Moje telo je na šrot. Duša je prázdna. Posledné dni sa miešala radosť z blížiaceho sa cieľa a zároveň smútok z blížiaceho sa cieľa. Peter vyber si. Neviem sa s tým zmieriť. Slzy dojatia v očiach. Som sám. Som unavený, zaspávam. Bolo to krásne. Mám dosť.
Po krátkom spánku na betónovej lavičke idem na raňajky s organizátorom Andym. Vymieňame si zážitky. S nadšením počúva. Už takéto nejazdí. Len organizuje. Spomína, že Nordkapp – Tarifa je najdlhší pretek na svete. Wow. To proste chceš. Alebo nechceš. Minimálne tvoje telo nechce. Tvoje zmeravené dlane a rozodratá riť to nechcú. Tvoje spálené ruky a tvár tiež nie. Ale ten malý diablik niekde vo vnútri sa už smeje. Rehoce sa. Keď už raz necháš malé zrnko myšlienky, zárodok nového sna vojsť medzi tie tvoje, je to v Tebe. A to navždy. Až kým to nedáš. Prečo nie. Nikdy nehovor nikdy kamarát.
Tarifa. Ôsmeho júla, 2023. Finish Southwest 45 z Krakowa do Tarify. 4400km.
V tom čase ma myšlienka prejsť Európu na bicykli naprieč nadchla. Nevedel som, že to niekedy bude naozaj reálny plán.
Február 2025
Tak ako všetky tieto debilné nápady aj tento prišiel samozrejme v zime. Potíš sa na trenažéri ako také malé prasa a pozeráš na notebook. Vyskočí na Teba príspevok na internete. „V auguste spúšťame registráciu na Nordkapp – Tarifa 2026“. Wow. Tam som predsa chcel ísť. Znie ako dobrý nápad. Aj čas sa zdá ten pravý. Neváham. Kedy ak nie teraz. Pomaly starnem a extrémne mi chýba dobrodružstvo. Pocit túlania sa. Nekonečné dni na bicykli. Pobyt v zóne ďaleko za hranicou diskomfortu a extrémneho vyčerpania. Som rozhodnutý. Všetko ostatné sa zariadi. Prispôsobí. Ak ma to bude stáť výpoveď, som pripravený. Život je len jeden a aj ten beží rýchlejšie ako by som chcel.
27. februára mi píše Leon Koning. Je to kamoš z Holandska. Ak ste čítali môj Nordkapp 4000 z 2022 tak viete, že sme spolu prešli polovicu preteku. Odvtedy sme sa nevideli. Je to moja krvná skupina. Budúci rok ide tiež. Vidíme sa na štarte. Náhoda ? Brutal, top, super. Teším sa. Takže už vo februári 2025 viem čo budem robiť v Júli 2026. A to je vynikajúca motivácia. Svetielko nádeje v budúcnosti, na ktoré sa tešíš. To, ktorého neprítomnosť je tak deprimujúca.
August 2025
4.8.2025 20:00 Registrácia
Registrácia sa spúšťa v Auguste. Čakám pri počítači ako študent, ktorý čaká na akademický systém aby vychytal najlepšie časy cvičení. Nepredpokladám, že sa ‚ľudia o tento pretek‚ potrhajú prvý deň registrácie, ale istota je istota. Som tam. Leon tiež. Top. Je čas začať trénovať a chystať sa. A doriešiť so šéfom, čo a ako. Štartovné je 400 eur a k tomu stovka za prenájom trackera na preteky.
December 2025 - Jún 2026
Príprava začína už od zimy. Posilovňa – chrbát, ramená, ruky, prsia. Nohy trénujem na schodoch plus mŕtve ťahy na celé telo. A k tomu výšľapy na bedňu. Telo musí niečo vydržať a to nielen nohy. Popritom každý deň sedím na trenažéri a snažím sa zhodiť nadbytočné kilá. Motivácia, keď sa na niečo pripravuješ je niekde úplne inde ako keď to robíš len tak aby si bol fit.
V tabuľke vediem zoznam vecí, ktoré budem mať so sebou. Oddelené tie, ktoré musím ešte kúpiť – nové kolesá, poriadne plášte, nové omotávky a gélové podložky pod omotávky. Nové aerobary s podložkami. Pri tých Ti nejde o aero polohu ale o oddych pre dlane a ruky počas nekonečných dní. Priebežne dokupujem výbavu a mentálne sa pripravujem. Na tie preteky myslím každý deň. Stáva sa to súčasťou mojej osoby na najbližšie obdobie.
Plán je jasný – do preteku chcem mať natočených sedem tisíc kilometrov. Ak to bude viac o to lepšie. Popri full time zamestnaní, kde ideš tiež na 120 percent to je masaker. Každú voľnú chvíľu trávim na bicykli. Socializácia nula.
Šesť mesiacov do štartu. Prvý kvartál trénujem dva krát dva týždne na Kanároch, kde sa s radosťou pobicykluješ aj v zime. Prvý krát milované Lanzarote – remote office s kolegami a druhý krát cyklo dovolenka na Tenerife. Kilometer ku kilometru a kondička postupne dostáva pekné kontúry. Veľmi mi chutí žiť.
V Máji jedna dlhšia tréningová jazda na pretekoch Race through Slovakia. Prípravu využijem aj na tento tradičný pretek. Aspoň otestujem výbavu. Je to úplne iný typ zážitku. Tu ideš šrot tri dni a netrápi Ťa, čo sa stane na štvrtý, vyspíš sa doma v posteli, zregeneruješ. Môžeš týždeň oddychovať. Ale aspoň overíš výbavu. Sami organizátori to označujú ako dĺžku vhodnú na úvod do bikepackingových pretekov.
Čo je horšie – počas tejto jazdy som si tak presilil chodidlo, že sa naňho neviem ani postaviť. Začalo to po vyšliapaní kopca na Vršatec v stoji, kde som v úzkych tretrách niečo presilil. Mesiac do štartu. Prvý krát zvažujem nedokončiť preteky. Po pár hodinách a po krátkom zdriemnutí ale prestaneš bolesť vnímať a ideš ďalej. Toto bola vec, ktorá ma dostala k fyzioterapeutovi. Zistil som, že okrem plochých nôh, svalovej disbalancie medzi nohami ich mám ešte aj debilne vykrútené a do pedálov šliapem pod zlým uhlom. Nielen chodidla ale aj nohy. No krása. Posledný mesiac cvičím, strečujem a kupujem široké tretry s karbónovou vložkou. Snáď to bude OK.
Sedemtisíc, ktoré som chcel do štartu skoro mám. Výbavu mám. Práca vybavená. Všetko je ready.