Preteky skončili, ale dobrodružstvo pokračuje. Budím sa na betónovej lavičke v Tarife. Zabalil som sa až po hlavu aby som nevidel okoloidúcich ľudí. Keď ich nevidíš, ako by tam neboli. Vstávam pred ôsmou. Slnko tu na západe vychádza o hodinku neskôr aj keď je to oficiálne bez posunu. Až teraz vidím, aká je pláž skutočne rozľahlá. Nekonečná. Obloha je mierne zatiahnutá ale je otázkou hodiny, kedy to tento vietor rozfúka. Tak čo teraz ? Rišo má prísť až niekedy poobede. Bicyklujem sa po Tarife a hľadám miesto, kde sa zložím, vyriešiť wécko, kávu, raňajky, poprípade nájsť nový zmysel života. Po hodine už ležím na ďalšej lavičke v parku na okraji námestia a oddychujem. Skrátim si čas. Okolo prechádza športovo vyzerajúci chlap a zastaví sa pri mne. Pýta sa či idem z Krakowa a či sa môžeme vyfotiť. Tieto stretnutia s cudzincami, ktorí vedia sú úžasné. Vo Francúzsku v kaviarni, v Španielsku na pumpe a teraz tiež. Jasné odfoťme sa, prečo nie. Vlastní cyklo obchod v Tarife. Vysvetľuje mi, že včera večer stretol ďalšieho z nás tak si tipol. Volám domov. Včera prišiel Chris, Berni aj Allesandro. Všetci sme prišli so štvorhodinovými odstupmi. Po 17 dňoch. Tesné. Nebyť toho stehna… To je jedno, nepretekal som sa.
Volám Chrisovi či nevybehne na kávu a raňajky. Býva na hoteli pár minút odo mňa. Zložím si bike v hoteli. Dáme kávu na účet hotela. Majiteľ hotela je triatlonista. Žily ako hadice. Dobre si pokecáme. Chris mi vysvetľuje, že tu nie je prvý krát a všetky svoje veci si tu dal poslať poštou. Dobrý nápad, nabudúce. Dám si sprchu uňho na izbe. Tie tretry sú dobrý extrém. Teším sa zo sandálov. Naposledy som ich mal v Casalmaggiore ešte v Taliansku. Voláme organizátorovi Andymu a ideme spolu na raňajky. Bicykel aj veci nechávam v hoteli. Mi casa es tu casa vraví majiteľ – môj dom je tvoj dom. Ďakujem.
Rozoberáme nekonečné množstvo zážitkov a príhod z dobrodružstva. Zaujímaví ľudia. Je toho toľko, čo si máme povedať. A to sme spolu strávili pár hodín. Mentálne sa však s Chrisom naháňame už desať dní. Pýtam sa Andyho, čo to za trasu vybral cez Slovensko ? Že inak nevedel. Skúsim sa na to pozrieť a navrhnúť mu inú. Spomíname na miesta, kde nás trasa viedla jednosmerkami v protismere. Každopádne trasu hodnotíme veľmi pozitívne. Takto bezpečne prejsť z Krakowa až sem. Fenomenálne. Andy trasu nevyberá len podľa internetov a veľkú časť aj sám prejde a skontroluje. Tých necelých 400€ za štartovné mi nakoniec príde ako super cena. Retrospektíva. Parádna bodka za pretekmi – na tejto trase budú znova o dva roky. Je to taký kratší medziročník pre Northcape – Tarifa, ktorý ma 7500km. Hmm.
Rozlúčka s Andym a Chrisom
Je sobota. Tarifa je celkom živé turistické mestečko. Krásne centrum s malými, úzkymi, dláždenými uličkami. Občas snáď len niečo okolo metra. Zopár hradieb. Kilometre dokonalej pláže. Ale najmä poloha – najjužnejší bod Európy ju robí zaujímavou destináciou. Presnejšie mys Tarifa, ktorý je s pevninu spojený a stojí na ňom pevnosť je najjužnejším bodom. V tomto mieste sa spája Stredozemné more s Atlantikom. Afrika je len 14 kilometrov ďaleko a je ju vidieť voľným okom. Keď stojíš na prechode na mys – na jednej strane máš Stredozemné more a na druhej Atlantik. Keď si zároveň predstavíš na mape, kde stojíš je to úžasný pocit. Určite by som sa sem ešte chcel vrátiť.
Po raňajkách si idem po bicykel. Lúčim sa s Chrisom. Prajeme si štastnú cestu domov. Alebo tam kam ideme. Posledná spoločná fotka. Srandičky, že ho mám prísť pozrieť na Zéland. Možno niekedy. Good bye old man. Mám ešte pár hodín tak idem s Andym na pláž. Obloha je už úplne jasná. Pláž nemá koniec ani vľavo ani vpravo. Vošli by sa sem tisíce ľudí. Našťastie je ich tu pomenej. Voda má vynikajúcu teplotu. Preplávaš tridsať metrov v riasovej polievke a potom je čistučká. Len tak si splývam v Atlantiku, nechávam sa unášať, pozerám na oblohu a meditujem. Bez myšlienky.
Pred druhou prichádza Rišo s partiou. Teším sa. Je to super kamarát. Takýto support v cieli nemá každý. Sú štyria a ja som piaty. Nechce sa mi veriť, že môj bicykel s bagážou spolu s piatimi ľuďmi sa vojde do toho malého autíčka. Podarilo sa. Darmo životné skúsenosti. Ideme si dať pivko a cigaru na pláži. K pivku dostaneš olivy. Bomba. Je to príjemná zmena byť so známymi ľuďmi a nemusieť riešiť bicykel a nocľah. Prejdeme sa na mys, tu pokeckáme s ďalším cyklocestovateľom. Chalan žije na bicykli, pletie a predáva náramky. Keď mu dôjdu peniaze ide robiť do Nórska. Téma sa ale rýchlo zvrtne na geopolitiku a alternatívu k mainstream názorovým tokom. Toto dnes nedávam. Ideme ďalej, obzrieť si mesto. Márne hľadám peknú magnetku, ale našťastie mám svedkov, že som vošiel do každého krámu po ceste. Dáme si dobrý vegánsky obed a ideme do Estepony, kde je Rišo s Tinkou na dovolenke. Je to na pol ceste do Malagy. Pôvodný plán bol ísť pozrieť Gibraltár, ale ja som polomŕtvy a zvyšok našej posádky to k šťastiu tiež nepotrebuje. Ideme na byt. Po pár minútach napriek mojej snahe zaspávam a hlava mi odkvecla ako kvietok bez vody.
Support v Tarife, ďakujem
Čo ďalej ? Na lov magnetiek.
Hranica Stredozemného mora a Atlantiku
Adiós Tarifa
Estepona je krásne dovolenkové
mesto. Z auta vyberám len základné veci. Rišo ma zajtra hodí na otočku do
Malagy, večer pôjdu tiež domov. Ja zatiaľ nemám letenky. Rýchla sprcha
a ideme s Rišom a Tinkou na pláž. Pivko, zaplávať, bookujem
letenku na stredu, objednávam si byt v Malage a až teraz si spokojne
driemem. Dám si tam tri dni – menej stresu, v pohode zbalím bicykel
a pozriem aj mesto. Preteky zo mňa vysali fyzickú aj mentálnu silu.
Spoločná večera, cigara na balkóne, prechádzka po meste. Zážitkov,
o ktorých viem porozprávať nie je v tomto stave veľa. Mozog
nefunguje, vypustil. Spomienok je strašne veľa a zároveň nič veľké. Proste
sa bicykluješ od rána do večera cez pekné aj menej pekné miesta. O desiatej ma nechávajú na byte spať
a idú sa zabávať. Ja som vďačný.
Deň 19: Tarifa – Estepona, 0
odkrútených kilometrov