Intro: 45-Southwest
Začíname tradične. Presne ako pred rokom. Úplne rovnako. Dlhý zimný večer. V tomto prípade presne po tom ako som dokončil cestopis z Northcape 4000 a túlal sa internetmi.
Spomienky, myšlienky a vnútorné presviedčanie, že tento druh zážitku potrebovať viac nebudem sú preč. Dlhé, nekonečné hodiny v sedle, rozodratý rozkrok, necitlivé prsty, tri dni bez sprchy, nekončiace horúčavy, celodenné dažde, stovky komárov, rozladený žalúdok a ideálne všetko naraz… Na to zabudneš celkom rýchlo. Pocit prekonania vlastného strachu, extrémnej nepohody, vyčerpanosti, ten pocit, keď po 13 dňoch prídeš nevyspatý, hladný do cieľa, tá sloboda. To sú veci ktoré Ti ostanú na celý život. A nebavíme sa len o cyklistike, ale o všetkých aspektoch života.
Určite nie náhodou narážam na 45-Southwest – self supported bicycle adventúra… Juuu, to znie zaujímavo. Stránka síce vyzerá ako fake, ale pri pohľade na mapu spájajúcu Krakow s Gibraltárom mi vynechalo srdce. Kam mám poslať peniaze ? Gibraltár či Tarifa, to bude asi niečo podobné, a v tomto momente mi to je jedno. Na bicykli tam chcem ísť už dlho – od času, keď sme s Kubíkom boli na bicykloch v Chorvátsku v Pule pred 13 rokmi. To nie je náhoda.
Študujem propozície, vzdialenosť OK, nejakých 4400km k tomu len 55 000 výškových metrov, termín v júni, štart okolo slnovratu, super. Drafting prohibited – toto nebude spoločenská jazda ako bol NC4K. Kopcov bude tento rok o čosi viac. Nechám si radšej ešte pár dni na rozmyslenie. Klamem sám seba. Od prvej chvíle mi to bolo jasné a už nie je o čom rozmýšľať.
S týždenným odstupom som na stránke znova, vedecky a pozorne si obzerám mapu, prepočítavam koľko dovolenky a peňazí ma to bude stáť, vypisujem formulár, vyťahujem kreditku, platím… A sme v tom. Oficiálne. Teším sa, bojím sa, mám rešpekt, viem, čo ma čaká. Mám pol roka.
Príprava
Na takúto akciu sa musíš pripraviť. Minulý rok cestou na Northcape som sa niekoľko vecí naučil. Niektoré sa nedočítaš nikde, niektoré Ti doma pri plánovaní nedávajú zmysel a iné sa týkajú len teba.
Prípravu rozdeľujem do troch okruhov:
Mentálna. Za mňa najpodstatnejšia. Priprav sa na to najhoršie, čo sa Ti môže stať, prejdi každý negatívny scenár. (Premeditatio malorum.) Preži každý škaredý zážitok tri krát doma v hlave predtým ako príde na ostro. Preži bolesť v každej relevantnej časti tela najprv doma v hlave a rozmýšľaj ako sa k nej postavíš sám v strede ničoho. Naštuduj si niečo o bicykli a o tom ako opraviť, všetko, čo bude v tvojich možnostiach. Ak nie budeš kráčať a tlačiť bicykel, kľudne celé hodiny. Aj na to sa priprav. Proste v skratke: priprav sa na každý nezmysel, ktorý Ti život aj keď len potenciálne chystá. Určite sa zíde zamyslieť nad tým, prečo to vôbec chceš, čo Ťa motivuje ? Čo Ťa bude motivovať keď sa všetko zosype a ty budeš ležať extrémne unavený s bolesťou hlavy a žalúdka v strede lesa tisíce kilometrov od domova ?
Fyzická. Určite to bude bolieť. Bicykluj, bicykluj, bicykluj, čím viac tým lepšie. V tomto prípade ide o hodiny v sedle, nie o kilometre ani o rýchlosť. Predlžuj výjazdy. Jazdi v noci, v chlade, teple, vetre, stále. Sleduj svoje telo, vylaď si posed, vylaď si tretry, uchopenie volantu – hrubá gélová omotávka a pod ňu gélové podložky. Držať bicykel 18 dní v priemere 16 hodín denne nie je sranda. Nájdi si gate, ktoré ti sedia, krém, ktorý ti sedí. Cvič ruky, chrbát, ramená, jadro tela. No pain no gain! Aaa zabudol som – nehol sa dole mesiac pred pretekom, strnisko je po pár dňoch tvoj najväčší problém.
Logistická. Buď pripravený, nie prekvapený. Naštuduj si cestu na štart, cestu z cieľa domov, natiahni si mapy do navigácie, prejdi si propozície stiahni si offline mapy krajín, do ktorých ideš, skontroluj či máš všade prístup na internet, aké meny používajú. Do tejto kategórie určte radím aj výbavu – do tepla, do dažďa, spací systém, náradie, materiál, oblečenie… To ti povie každý, pred akciou si všetko určite vyskúšaj. Sem tam vydá, sem tam nie samozrejme.
Pred pretekom mám najazdené do júna asi 4000 km. Keď sa v zime udržiavaš kondičku nebuduješ každý rok z nuly. Štartovka pretekov je do poslednej chvíle nezverejnená.
S logistickou prípravou to určite netreba preháňať. Nech je sranda. Nemusíš vedieť všetko dopredu.
Ideme do Krakowa
Bicykel naložený, zbalený, airbnb booknuté. Na výlet beriem rodičov a brata. Preteky štartujú na slnovrat v utorok 20.6.2023 o 04:30 ráno. Tipujem, že by som to mohol prejsť tak za 16-17 dní.
Vyrážame v nedeľu pred obedom, spravíme si poznávací zájazd. Včera večer do noci som sa snažil prehodiť plášte z cestných na Schwalbe Maratóny. Ťažké ako hovädo, ale minulý rok sa osvedčili a tu nás čaká viac šotoliny. Defekty riešiť nechcem. Cestné plášte som z ráfikov nevedel dať dole normálnym spôsobom, pomohol som si hasákom. Ani by to nestálo za zmienku keby som nespravil krásnu osmičku. Deň pred odchodom. Nič veľké, ale na pohode mi to nepridáva. Nevadí, vyriešime snáď zajtra v Krakowe. Ak nie, tak je to pojazdné.
Deň D – 2: Nedeľu si užívame ako turisti, prejdeme sa po meste, dáme jedlo, dáme pivko. So mnou už nie je reč, (to už nie je pár dní). Postupne ma pohlcuje stres. Možno ani nie stres, strach to tiež nie je. Niečo ako bázeň, rešpekt, pokora. Už týždeň ma bolia kolená. Pravdepodobne psychosomatické dôvody. Nie som len cyklista, ale už aj psychológ amatér, haha. Presne ako pred rokom, kolená som ľadoval a mazal do posledného dňa. Ak to nie je len v mojej v hlave tak pravdepodobne skončím prvý deň na Slovensku hneď v utorok. Aspoň nebudem mať ďaleko domov. Na pohode mi to nepridáva. Mažem a strečujem každých pár hodín.
Deň D-1: Pondelok. Strečing, Muay na kolená, posledné pracovné maily, hľadám servis, kde mi spravia osmičku. Poobede ma čaká registrácia. Štartovka zverejnená – nahrávajú nás asi postupne – zatiaľ je nás v tabuľke 15. Koleso sa podarilo vycentrovať, som o niečo spokojnejší. Krakow je krásne mesto. Som rád, že sme tu celá rodinka. Sám by som asi nevyliezol zo svojej hlavy a nekonečného tobogánu myšlienok, na to čo sa pokazí a či skončím hneď v prvý deň pretekov. Stále nemusím ísť na štart. Či ?
Registrácia sa koná v exteriéri podniku T2. Predzáhradka je „veľká“ asi len 5×5 metrov a vyzerá ako mini vnútroblok dedinského domu v tvare písmena L. Neviem, kde sa všetci pomestíme. Je tu prvých pár cyklistov s bicyklami. Vekový priemer odhadom okolo 45+. Vyzerá, že budem najmladší. Dve baby. Zopár dôchodcov. Ostrieľané tváre. Zoznamujem sa, sadám, čakám na zvyšok. Online kontrolujem štartovku, nepribudol nikto. Nikto už nepribudne. Je nás fakt len 15. Mám z toho zmiešané pocity. Stále v hlave riešim kolená. Nedokončiť preteky ako jeden z 300 je ok. Nedokončiť ako jeden z 15 je mimo akúkoľvek úvahu. Rozmýšľam, či by som sa prihlásil ak by som vedel, že ide tak málo ľudí alebo by som sa tešil o to viac.
Registrácia je milá, atmosféra rodinná. Žiadna nezmyselná pompéznosť, veľkoleposť ani namyslenosť. Pokora. Spoznávam organizátora Andyho aj fotografa Sergiho, ktorý bude tento rok točiť dokument. „A hádaj kto v ňom nebude ? Lebo skončíš zajtra večer doma.“ Ten vnútorný dialóg ma zabije. Sergi robí s každým úvodný rozhovor, ja vynechávam. Dôvod už poznáš. Po registrácii pár krátkych rozhovorov, odchod na byt. Ťahať 30 kilový bike na štvrté poschodie po schodoch ako rozcvička. Prečo nie.
Do večera už len kontrola vecí, pohoda, jedlo, pivko. Ak chceš odporúčanie na hranolky v Krakowe, kľudne sa ozvi. V židovskej štvrti – 800g rodinná porcia za skvelý peniaz. Sacharidy sa hodia. Strečing, Muay. Skorá večierka. Onedlho vstávame a štartujem. Veľa spať určite nebudem. Vôbec sa necítim pripravený.
Briefing
Organizátor Andy Buchs
Na pamiatku
S Krtkom pred štartom v českej hospode
